JUDr. Igor Daxner
* 1893, Tisovec - zomrel 18.apríla1960, Bratislave, bol slovenský právnik. , protifašistický bojovník. Ľudovú školu navštevoval v Tisovci, študoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pracovník hlavného súdu v Bratislave, generálnej prokuratúry v Brne, vrchný radca Najvyššieho súdu v Brne, v rokoch 1939-1945 zastával túto funkciu v Bratislave, po roku 1945 v Prahe. Počas 1. svetovej vojny sa dostal do ruského zajatia, pridal sa k čs. legionárom, kde pôsobil ako komisár. V roku 1942 sa zapojil do ilegálnej protifašistickej činnosti, bol väznený, po prepustení vykázany do Tisovca, kde v okolí Klenovca a Kokavy nad Rimavicou pokračoval v ilegálnej činnosti. Po vypuknutí SNP bol v hodnosti majora ustanovený za vedúceho politicko-propagačného oddelenia Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici a bol zodpovedný za vydávanie armádneho denníka Bojovník. Po prechode SNP do hôr pôsobil ako spravodajský dôstojník a náčelník rozviedky 4. partizánskej brigády. Bol vyznamenaný Radom SNP I. tr. a Čs. vojnovým krížom. . Po vojne bol predsedom Národného súduv Bratislave (1946 – 1947), ktorý po vojne súdil vedúcich predstaviteľov ľudáckeho režimu, predseda Národného súdu, účastník protinacistického odboja, vnuk Štefana Marka Daxnera, nositeľ Radu SNP I. triedy a Československého vojnového kríža.
V roku 1947súdil prezidenta Slovenskej republiky republiky dr. Jozefa Tisu. Poslednú časť svojho života strávil ako pacient v psychiatrickej liečebni v Pezinku, kde neustále prosil o odpustenie.
Dielo:
Ľudáctvo pred Národným súdom 1945-1947 (1961)
